Atlantída

Práve nastal významný deň, ktorý má pre Atlanťanov veľký význam či už z hľadiska vedy alebo kultúry. Je čas na niečo čo ovplyvní chod dejín sveta. Dnes sa dvaja bratia Nýfus a Gerof, významný atlantskí vedci pokúsia predstaviť vznešenej rade Atlantídy svoju dlhoročnú prácu, ktorá zabrala niekoľko generácii. Chystajú sa predstaviť prototyp mesta, prototyp novej Atlantídy, ktorý bude mať zopár vylepšení. No zopár, celkom dosť. Nýfus a Gerof spolupracovali a vyvinuli niekoľko nových technológii, ktoré potom vbudovali do novej verzie mesta. Táto verzia bola schopná vesmírneho letu a jej odľahčená konštrukcia zabezpečovala hladký pohyb po vodnej hladine. Spodná podstava mesta boli vlastne kusiská pevnej zliatiny, v ktorej boli vzduchové bubliny, naplnené odľahčenou penou. To zabezpečovalo dokonalé odľahčenie a jednoduchú údržbu. Mesto malo zároveň veľa malých trysiek, ktoré by mohli mesto za niekoľko minút dostať na obežnú dráhu ale najskôr bolo treba zapnúť tlmiče. Tieto tlmiče zabránia zotrvačnosti, roztrhať mesto alebo čokoľvek v ňom vrátane Atlanťanov. Ďalej bolo treba zapnúť energetické pole napájané energiou zozvláštneho modrého kryštálu, ktorý Atlanťania našli v prírode a naučili sa ho vyrábať. Častice tohto  energetického poľa boli dostatočne blízko pri sebe aby neprepustili von žiadne molekuly vzduchu takže mesto bolo dokonale chránené a bolo takmer presnou kópiou pôvodnej verzie, ktorá nemala žiadnu z týchto vymožeností . Táto verzia mala úplne všetko čo každý nadpriemerný Atlanťan mohol potrebovať  k plnohodnotnému životu. V tej dobe chápali Atlanťania slovné spojenie plnohodnotný život úplne inak ako ho dnes chápeme my. Znamenalo to počas svojho života vynájsť čo najviac vynálezov a byť čo najprospešnejší pre spoločnosť. Dĺžka života bola u každého Atlanťana približne rovnaká asi sto dvadsať  rokov takže mali dosť času niečo dokázať. Prevažná väčšina obyvateľov pracovala ako vedci a výskumníci a velitelia rôznych dopravných prostriedkov. Všetko ostatné obsluhovali stroje a vyspelé počítače. Dokonca aj samotné mesto bola umelá inteligencia, takže to bola vlastne iba kopa jednotiek a núl. Toto mesto bol revolučný objav no bratia nedostali povolenie na stavbu tohto mesta. Niektorí Atlanťania boli presvedčený, že ich staré mesto pretrvá na veky. Bratia sa nevzdávali. Pracovali vodne v noci, aby mesto dokončili čo sa im nakoniec aj podarilo. Hotové ho chceli predstaviť rade. Prišli do veľkej siene kde sa predkladali návrhy kráľovi a veľkej rade Atlantídy. Netvárili sa príliš nadšene no bratia to nemohli vzdať. Nie teraz. Gerof si utrel pot a spustil: ,,Vznešená rada, veličenstvo verili sme, že sa nám podarí niečo v čo iný ani nedúfali. Prosíme aby sa začali vyrábať mestá ako Atlantída aj o schválenie kolonizácii iných planét v sústave Orion a Verus.“ ,,Ako sa opovažuješ spochybňovať konečné rozhodnutie rady!?“  ,,Ale....“  ,,Už mám toho dosť! Popravte ho! Už dlho odporuješ rade. Nebudeš nás viac otravovať!“ Zaznel výstrel energetickej zbrane kráľovskej gardy. Energetický lúč zasiahol Gerofovu hruď. Zrútil sa na zem. Bolo to strašné. Niečo podobné sa v tej dobe dialo asi raz za päťsto rokov. Týmto rada ešte nadlho zabránila vedeckým  projektom, ktoré sama neschválila. Nýfusovy sa našťastie podarilo ujsť. Dlhé dni a noci rozmýšľal nad touto tragédiou. Nejedol, nepil, Iba rozmýšľal. Nakoniec prišiel k záveru, že jeho brat by zomrel zbytočne pokiaľ by sa jeho, ale aj môj sen neuskutočnil. Zobral zo sebou všetkých Atlanťanov, ktorý boli ochotný kolonizovať hviezdy. Nasadli na potajomky postavené lode a odleteli ku hviezdam. Odlietavali a odlietavali až na Zemi zostala iba pôvodná Atlantída, ktorá nemala vesmírny pohon a ktorej obyvateľov  neskôr vyhladil mor. Hovorí sa, že bratia nechali na pôvodnej Atlantíde na zemi archívy, kde uložili svoj výskum pre prípad, že by sa obyvatelia Zeme ľudia, ktorý boli na úrovni lovcov a najnovším vynálezom bola chatrč dostali na úroveň potrebnú na objavenie Atlantídy.